Volala sa Norma


Z vrcholu ostrova Rangitoto som sa naspäť do prístavu vybrala inou (najdlhšou možnou) trasou. Chcela som niečo nové uvidieť. Nasýtená krásnymi panoramatickými výhľadmi som sa ponorila do hustého lesa a kráčala.

Pohľad z ostrova Rangitoto na Auckland downtown.
Vlny sa rozbíjali o skalné útesy. Vodu som intenzívne počula, no stále som ju nevidela. Les sa zrazu otvoril a odmenou bol ďalší nádherný pohľad. A ako bonus tam stála ona. Babička s bielymi vlasmi a s taškou, ako keby práve prišla z obchodu. A bola úplne sama. Parádna kompozícia! Len nech tam ešte vydrží. Povedala som si pre seba a od radosti (a v náležitej tichosti, aby som objekt nevyplašila) som sa rozbehla. Na filme založenom vo foťáku som mala posledné 2 políčka. Ďalšie filmy som v ten deň už pri sebe nemala. Vedela som však, že to je záber hodný predposledného políčka dnešného výletu. Keď som cvakla, podišla som k nej a pozdravila.
“It’s amazing, isn’t it?” povedala biela pani.
Ja som súhlasila a konverzáciu som rozvinula citátom z čítanky Rainbow Reader o farbe morí a oceánov. Lying between the earth and the heavens it partakes of the colour of both.” *
Milá pani s touto myšlienkou súhlasila. Prezradila mi, že kedysi bývala pri Mount Eden, ale dnes býva v retirement village. Ak som správne porozumela, manžela už nemá, mal však francúzsky pôvod. Ona je rodená Novozélanďanka. Keď sa dozvedela, odkiaľ som, s úsmevom povedala, že keď bola v mojom veku o takomto cestovaní nikdy nesnívala. Že svet sa zmenil. Ale že je to pekné. Zhodli sme sa. Pokiaľ vie človek jazyk a má odvahu, nie sú prekážky. Cestovať sa dá aj nízkorozpočtovo. Spýtala som sa, či jej smiem urobiť portrét. Najprv sa jemne zháčila, že už nevyzerá dobre, ale po mojom neofenzívnom vysvetlení, že chcem mať pamiatku na toto stretnutie, súhlasila. Posledné políčko som tak minula na jej portrét.
Až potom sme si podali ruky a predstavili sa. Volala sa Norma. Vyslovila to s krásnym prízvukom – s dlhým ó a bez nášho r. Kúsok som s ňou ešte kráčala a potom sme sa s prianím pekného dňa rozlúčili.
“Have a nice day.”
Veru áno, je to pekný deň. Ďalší pekný deň.
17.1.2017 Auckland, Nový Zéland
*Rainbow Reader som si kúpila v prvom týždni môjho pobytu na Novom Zélande v obchodíku v Auckland Art Gallery. Knižku som dočítala pár dní pred týmto neplánovaným stretnutím a pekná myšlienka bola preto veľmi čerstvo uložená v mojej pamäti. Aby mal príbeh nový rozmer a voľné pokračovanie, knižku som po návrate domov venovala kamarátke Dominike ako darček z cesty.